www.cpssu.org
Dnešní datum: 23. 10. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

CPSSU

* Akcia CPSSU: Gender a politika

Vydáno dne 15. 03. 2005 (3836 přečtení)

Po dlhšom čase CPSSU obnovuje tradíciu usporadúvania verejných diskusných seminárov. Prvý zo série týchto seminárov v tomto roku sa uskutočnil 9. marca 2005 v areáli UK v Jinonicích. Pozvanie na diskusiu s názvom Gender a politika prijali traja hostia – PhDr. Blanka Knotková, Ph.D. z IPS FSV UK, MUDr. Roman Joch z Občanského institutu a Ing. Petr Pavlík, Ph.D. z FHS UK. Okrem nich sa do diskusie aktívne zapojili aj mnohí z 25 prítomných študentov z rôznych fakúlt našej univerzity.


Hostia seminára Gender a politika
Hostia seminára Gender a politika (zľava): Blanka Knotková, Roman Joch a Petr Pavlík

Na úvod dostala slovo Blanka Knotková, ktorá mala vysvetliť rozdielnosť pojmov gender a pohlavie. Podľa jej názoru, termín pohlavie označuje niečo, čo je biologicky determinované, i keď aj toto môže byť sporné, keďže naše vnímanie toho, čo je "prirodzené", je podmienené určitými kultúrnymi konštrukciami. Naproti tomu gender je jednoznačne kategória sociálno-kultúrna. Je to určitý konštrukt, ktorý je sociálne a miestne podmienený. S týmto vysvetlením sa stotožnil aj Petr Pavlík, ktorý naviac zdôraznil, že aj pohlavie je konštrukt, ktorý sa historicky menil. Naše chápanie gender determinuje naše chápanie pohlavia a vice versa.

Roman Joch sa vo svojom úvodnom vystúpení ostro dištancoval od názorov tzv. gender studies, ktoré priamo stotožnil s feminizmom. Ako povedal, za sto rokov sa ľudia budú na toto pozerať tak, ako my sa dnes dívame na počiatky komunizmu. Na gender studies mu vadí, že sú ideológiou konfliktu, že je pre ne konflikt prirodzeným stavom. Podľa R. Jocha sú muži a ženy dva módy človeka, sú si rovní, ale nie sú rovnakí – sú komplementárni. Môže existovať konflikt konkrétneho muža a konkrétnej ženy. Konflikt pohlaví všeobecne je však podľa "stejného mustru" ako konfliktu tried, či národov, tak, ako to hlásali komunisti, resp. nacisti. Na záver svojho úvodného vystúpenia uznal Roman Joch feminizmu zásluhu na tom, že upozornil na problémy, ktoré konkrétni muži robia konkrétnym ženám. Odmietol však feminizmom ponúkané systémové riešenia.

V ďalšej diskusii Blanka Knotková jednoznačne odmietla porovnanie socializmu a feminizmus. Zatiaľ čo v prvom prípade existuje vôľa uzurpovať moc, feminizmus sa o uchopenie moci nesnaží. Feminizmus je pluralitné hnutie. Radikálne feministky načrtávajúce utopické vízie, ktoré možno hodnotiť ako sociálne inžinierstvo, sú však len časťou hnutia. Blanka Knotková tiež odmietla tézu, že feminizmus je ideológiou konfliktu. Podľa nej ide o emancipačné hnutie, ktoré sa snaží odstrániť umelé dichotómie. Gender studies sú akademickou disciplínou, ktorá síce z feminizmu vychádza, nie je to však žiadna ideológia.

Obaja zástupcovia gender studies odmietli tiež univerzalistické pojatie človeka, ktoré prezentoval Roman Joch. Blanka Knotková považuje toto pojatie za prejav mužského sveta, takýto človek je muž, žena je vnímaná ako druhotná. Petr Pavlík vysvetlil, že prirodzenosť človeka nie je univerzálna, ale je to tiež sociálny konštrukt. Naše pojatie je ovplyvnené helenisticko-židovsko-kresťanskou tradíciou, a toto pojatie nie je zdieľané transkulturálne.

Ďalšou diskutovanou témou bola strana "Rovná šance" a zmysel jej existencie. Petr Pavlík upozornil, že feministky, ktoré pozná sa od tejto strany dištancujú, a že ženy, ktoré sa v nej angažujú o rovnosti príležitostí nič nevedia. Blanka Knotková vyhlásila, že osobne s takouto stranou nesúhlasí. Politická strana by nemala byť monotematická –takáto skupina môže pôsobiť ako platforma v rámci inej strany. Druhá pripomienka smerovala k tomu, že takáto strana vytvára umelé dichotómie a to feminizmus nechce. Muži a ženy nie sú homogénne skupiny, skôr si bude rozumieť napr. muž a žena z rovnakej sociálnej skupiny. Roman Joch označil túto otázku za nepatričnú. Zmysel politickej strany sa ukáže vo voľbách. Ak si určitá skupina žien myslí, že by ženy mali byť v parlamente zastúpené ako ženy, je založenie politickej strany úplne legitímne.

Nasledovala diskusia o otázke, prečo požadovať určitý podiel zastúpenia žien. Petr Pavlík zdôraznil, že inštitúcie v spoločnosti sú gendrované a od útleho veku sme smerovaní, aby sme sa venovali určitým činnostiam, napr. ženy – matky. V parlamente sú potom zastúpení vo väčšine muži. Petr Pavlík naproti tomu chce, aby tam boli zastúpení ľudia rôznej skúsenosti a žena, to je tiež určitá kvalifikácia. Zipové systémy sú podľa neho na Západe bežné a sú považované za demokratické.

Roman Joch uznal, že je to demokratické, ale zároveň dodal, že je to proti slobode. Náš systém je založený na slobode kandidovať a voliť, nie sme otrokmi pohlavia. Štát reguluje ľudské životy, ktoré považuje za nedokonalé. Oni nedokonalé sú, ale štát ľudí nikdy neurobí šťastnými. Naopak, môže ich urobiť nešťastnými (ako totalitné štáty). Systémové riešenie preto neexistuje.

Blanka Knotková k otázke slobody poznamenala, že existujú dve možnosti – anarchistická, alebo s existenciou štátu. Pokiaľ bude štát existovať, bude vždy zasahovať do ľudského života. Demokracia chce podľa nej dosiahnuť spravodlivosť. Historický vývoj bol nespravodlivý a jedna skupina (ženy) má horšiu štartovaciu pozíciu.

Hostia a účastníci seinára Gender a politika

Do ďalšej časti seminára sa aktívne zapojili aj študenti. Podrobnejšie sa diskutovali vyššie popísané problémy, najmä otázky kvót a rovnakých miezd pre mužov a ženy. Medzi študentmi sa našli aktívny zástancovia oboch názorov, tak názorov gender studies reprezentovaných Blankou Knotkovou a Petrom Pavlíkom, ako aj názorov konzervatívnych, ktoré zastupoval Roman Joch. Diskutovalo sa tiež o rôznych konceptoch slobody a ďalších súvisiacich problémoch.

Na záver treba povedať, že akcia sa vydarila a považujem ju veľmi prínosnú. Ďakujeme všetkým zúčastneným, najmä naším hosťom, ktorí si našli čas a prezentovali na oboch stranách kvalitné argumenty. Poďakovanie patrí aj prítomným študentom, ktorí vytvorili výbornú diskusnú atmosféru, a moderátorom Andrei Fialkovej a Tomášovi Lapáčkovi. A úplne na koniec nezostáva iné ako vás pozvať na ďalšie verejné semináre CPSSU, najbližšie na tému Turecko a EÚ.

text: Pavol Minárik
foto: Petr Just


Celý článek | Autor: Pavol Minárik | Počet komentářů: 57 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

kulatý roh  Anketakulatý roh
Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

Neznalosť americkej kultúry
6835 (6835 hl.)
Rozdiel v bohatstve
3760 (3760 hl.)
Americká zahraničná politika
5651 (5651 hl.)
Iný dôvod (napr. história)
3635 (3635 hl.)
Neexistuje racionálny dôvod
4101 (4101 hl.)

Celkem hlasovalo: 23982
  (Starší ankety)


kulatý roh  Novinkykulatý roh
18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

19.12.2006: PF 2007
Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik